Hlavní brána

Mala šťastie, že na ňu už ten nechutný shinobi neprehovoril a dívala sa len letmo do strany. Po dvoch minutách zachytila známu postavu a pozrela sa tým smerom. Bol to on, jej nevlastný otec. Dívala sa naňho dokiaľ k nej neprišiel. Uklonila sa slušne.
"Paní Fujioka po mne poslala tento balíček pre vás." povedala a potom sa narovnala a natiahla k nemu ruky. Dívala sa pritom naňho. Tiež neznela nijak zle, ale proste sa k nemu chovala slušne ako ku každému dospelému shinobi.

Dívala sa len za ním. Vedela, že nič iné nepovie. Prečo by mal vôbec niečo hovoriť. Prekvapene sa však pozrela na toho strážneho a potom späť na svojho nevlastného otca. Len si jemne povzdychla a pozrela sa na strážneho. Hlboko sa mu uklonila a potom pomaly vykročila preč. Predsalen, chcela niekde trénovať. Najradšej by študovala aj medicínu, vždy malú knížku, kde mala menšie poznámky o medicíne, hlavne tie, čo by potrebovala pri misii keby náhodou. Tak si ju vytiahla a po ceste si ju prezerala, aby si očerstvila vedomosti a premýšľala čo by mohla ísť trénovať - buď sa učiť medicínu alebo boj.

Prešla si rôzne možnosti. Premýšľala nad tým, či sa zdokonalí v medicíne alebo sa zlepší v boji. Rozhodla sa pre svoju lásku, a to pre medicínu. Už párkrát tam praxovala, ale inak sa učila téoriu, ktorú však vie skvele, teda aspoň na veci, ktoré sa učila. Prax je však niečo iné, a preto kráčala k nemocnici, aby si vyskúšala prax a možno, že zažije niečo nové alebo sa aj niečo nové naučí, čo bude podporovať jej teórie alebo nájde rozpor medzi teóriou a praxou.