Čtvrť klanu Senju

Narozdíl od Uchihů nemají Senju svojí vlastní čtvrť, ale v jednom místě je jejick koncentrace přeci jenom vyšší, než jinde. Zde, na okraji klanových čtvrtí žije většina rodin klanu Senju.

Akashi--> Probudil jsi se celkem brzy po ránu. Ze zdola se znovu ozvalo to, co tě už předtím probudilo: Akashi! Arashi! Snídaně!

Akashi Senju

Akashi vydal zvláštny zvuk, ktorý pripomínal chrčanie. Takto ráno on zvyčajne nevstával, no keď na neho Yumeko zavolala už druhý raz vedel že nechať ju čakať by bola blbosť. Pomaly sa posadil na okraj postele a asi päť sekúnd strávil pozeraním do blba. Potom na seba prehodil pár kusov oblečenia, ktoré mal najbližšie a potom neochotne s mrzutým výrazom zišiel dole. Rýchlo si prezrel rodičov, pričom potichu začal mrmlať. "Dobré ráno, alebo ešte noc? Koľko je vôbec hodín." Moc dobre mu rozumieť nebolo, ale v niekoľkých následujúcich momentoch sa ukľudnil, takže sa mu napravila aj intonácia. "Čo máme na raňajky?" Opýtal sa nadšene.

Akashi Senju

Akashi si jemne povzdychol, pričom začal jesť čo mu bolo podané. Moc to nevnímal, nemal ani moc náladu na rozprávanie, ale nakoniec mu to prišlo blbé tak ešte s plnou pusou začal rozmýšľať. "Netušíte či mám dnes niečo dôležité? Ináč by ste ma takto zavčasu vstávať nenútili, však?" Dúfal že to bude niečo zaujímavé, no pokiaľ by sa nič extra nedialo asi by išiel začať trénovať. Pohľadom skákal z maminy na ocina, pričom čakal ktorý sa ozve ako prvý.

Akashi Senju

"Ahá.." Bolo jediné na čo sa v tej chvíli zmohol. Mal zmiešané pocity, nebol si istý či má byť rád že bude tri týždne doma sám alebo či sa má obávať o rodičov. Vzhľadom na to že kombináciach týchto dvoch vecí sa mu zdala absurdná. "Verím tomu že sa vrátite skoro, predsa len je obdobie mieru. A keby dačo prežili ste štvrtú vojnu, tak prežijete aj túto." Viacej sa k tomu nechcel moc vyjadrovať. Začal uvažovať čo bude robiť počas doby ich neprítomnosti. "Ja som chcel buď trénovať, alebo ísť na misiu. Bolo by super keby sa mi pošťastí a pridelia ma na misiu vo vaše blízkosti však? Mohli by sme sa stretnúť." Snažil sa myslieť optimisticky, aj keď šanca že by genina vyslali na misiu niekde ku hraniciam Kirigakure no Sato bola skoro nulová. Skôr to teda vsadil na ten tréning. "Kedy odchádzate?" Opýtal sa nakoniec.

Akashi Senju

Akashimu bola táto situácia dosť nepríjemná, mal pocit že nie je pripravený sa s nimi na tak dlho rozlúčiť, no veril v nich. Keď k tomu pribudla informácia, že odídu hneď po raňajkách, tak sa chvíľu pozeral do blba, potom akokeby plný novej energie len s úsmevom začal rozprávať. "Dobre, tak Vás pôjdem odprevadiť a potom sa vydám do Akadémie." Táto veta mala zneutralizovať aj búrku rád od maminy, pretože to všetko už vedel a šanca že všetko dodrží bola aj tak mizivá. Svoje jedlo už dojedol, preto sa pozeral na tých dvoch, pričom trocha sledoval výraz jeho otca. Zaujímalo ho ako sa cíti on, vzhľadom na to že pôsobí chladne.

Akashi Senju

"Samozrejme, že to zvládnem. Možno s Vami zostanem aj nejako v kontakte, len ešte nemám úplne premyslené ako." Pošeptal pričom sa postavil, a rýchle zbehol do izby, kde si do menšieho ruksaka zbalil isté potrebné veci, ako napríklad jeho tanto, ktoré si však dal za pás, potom dosť veľkú zásobu vody. Neplánoval sa vrátiť domov, ale ísť rovno do Akadémie a nebol si istý ako dlho by sa tam mohol zdržať. Keď už bol presvedčený že má všetko potrebne zbalené rozkráčal sa smerom dolu, kde čakal na rodičov v chodbe.

Akashi Senju

"Nie, samozrejme že nie." Povedal Akashi dôrazne, aj keď pôvodne plánoval presný opak. Nepríjemne ho prekvapilo ako ho Arashi nachytal no nedával to najavo. Musel svoj plán prehodnotiť, ale nechcel sa tejto výpravy vzdať. Už len kvôli tomu že nikdy v živote nebol ďalej ako v Konohe. Mohlo to byť trocha sebecké ale túto výpravu nechcel urobiť kvôli rodičom, že by sa o nich bál. Vedel že sú to silní shinobi, no on chcel vidieť Kirigakure no Sato, vzhľadom na to že knihy mu nestačia. Ako kráčali, Akashi len nahlas uvažoval. "Asi pôjdem do Akadémie a tam začnem trénovať nejaké Ninjutsu, už by sa to aj hodilo." Pošeptal, pričom sa stále obzeral po rodičoch. Začal zvažovať aj túto druhú možnosť, za ktorú by pri najlepšom aspoň nemal problém.